NAJČASTEJŠIE MÝTY O RECYKLÁCII STAVEBNÉHO ODPADU

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale stavebný a demolačný odpad patrí medzi najväčšie zdroje odpadu vôbec. V rámci Európskej únie tvorí približne 30 až 40 % z celkového množstva odpadu. To znamená, že v prepočte takmer každý tretí kilogram odpadu pochádza zo stavebného odvetvia. Na Slovensku je situácia veľmi podobná. Stavebný odpad tvorí významnú časť všetkého odpadu, ktorý končí na skládkach alebo čaká na ďalšie spracovanie. Práve preto má jeho recyklácia oveľa väčší význam, než si mnohí uvedomujú.

Keď sa stavebný odpad nerecykluje, väčšinou končí na skládkach. Tie však majú obmedzenú kapacitu a ich rozširovanie predstavuje zásah do krajiny aj životného prostredia. Navyše, skládkovanie znamená, že materiály, ktoré by sa dali opätovne využiť, sa zbytočne likvidujú.

Recykláciou sa v prvom rade znižuje množstvo odpadu na skládkach, a tým potreba budovania nových skládok. Zároveň aktívne šetríme prírodné zdroje, ktoré nie sú obnoviteľné. V tomto prípade ide najmä o štrk, piesok a lomový kameň.
Okrem toho znižujeme uhlíkovú stopu, pretože ťažba, spracovanie a doprava nových stavebných materiálov si vyžaduje veľké množstvo energie. Recyklácia starého materiálu sa častokrát vykonáva priamo na mieste výstavby alebo neďaleko nej, čo znamená menej prepravy a nižšie emisie CO₂. Bonusom je, že výrobou stavebných recyklátov podporujeme obehové hospodárstvo. Namiesto modelu „vyťažiť – použiť – vyhodiť“ sa staré materiály vracajú späť do obehu ako nové a kvalitné produkty.

Aj keď sa môže zdať, že jedna stavba veľa nezmení, opak je pravdou. Už pri jednom stavebnom projekte recyklácia znižuje množstvo odpadu a takýto malý krok môže viesť k veľkým zmenám. Ak sa recyklácia stavebného odpadu stane bežnou súčasťou projektov, jej efekt sa tým znásobí. Recyklácia teda rozhodne nie je zbytočnosť. Práve naopak – ide o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako sa stavebníctvo stáva viac udržateľným.